Champagne

Champagne, matka všetkých šumivých vín sveta je jediná oblasť oprávnená používať toto meno pre vína s obsahom CO2, jeho produkcia musí prebiehať v pestovateľskej oblasti na severovýchode od Paríža.Champagne, matka všetkých šumivých vín sveta je jediná oblasť oprávnená používať toto meno pre vína s obsahom CO2, jeho produkcia musí prebiehať v pestovateľskej oblasti na severovýchode od Paríža.

Teritórium má zväčša vápencové podložie a svahy orientované na juh. Vzhľadom na to, že oblasť sa ťahá asi 150 kilometrom zo severu na juh, aj geografické aj klimatické podmienky sú rôznorodé, čo prispieva k širokému spektru produkovaných základných vín. Pestovateľská oblasť sa rozprestiera cez 320 dedín a produkčná plocha vinohradov je asi 34 000 hektárov (približne 4x toľko ako na celom Slovensku). Ročná produkcia v roku 2015 bola 312 miliónov fliaš. Za hlavné mesto šampanského sa označuje Remeš (Reims). Na to, aký je šampanské luxusný produkt, sú čísla o výrobe pozoruhodné, nevraviac o objeme peňazí, ktoré sa tu točia. Za rok 2015 to bolo 4,7 miliardy EUR.

Niečo z histórie

Súčasný rozkvet je dôsledkom histórie, ktorá začala skromne v 18. storočí. Vlastne už z 17. a vlastne v Anglicku. Angličania si inak pripisujú veľké zásluhy na existencii šampanského a doteraz sú jeho najväčší spotrebitelia. Za míľniky na ceste k pravým bublinkám treba brať Christophera Merreta, ktorý v roku 1662 popísal druhotnú fermentáciu vo fľaši = méthode champenoise. Potom treba zobrať za historický fakt anglickú produkciu fliaš z hrubostenného skla, ktoré vydržali tlak šampanského a umožnili jeho bezpečný export. V 19. storočí to Francúzi rozbehli naplno. V roku 1800 vyrobili 300 tisíc fliaš, o 50 rokov neskôr už 20 miliónov. Do tohoto obdobia spadajú aj napoleonské vojny, počas ktorých vznikol spôsob otvárania šampanského známy ako „sabráž“. Medzitým sa v histórii mihne aj Dom Pérignon, benediktínsky mních, ktorý na prelome 17. a 18. storočia bojoval proti bublinkám vo fľašiach a a pritom vypracoval rad postupov na vylepšenie produkcie vína, vrátane asembláže rôznych ročníkov. Legendy mu pripisujú vynález šampanského.

Na výrobu šampanského sa používajú dve dominantné odrody – chardonnay a pinot noir. Okrem toho ešte ďalšie minoritné – pinot meunier, arbane, petit meslier, pinot blancpinot gris.

Postup výroby je v skratke nasledovný:

Z hrozna sa vylisuje mušt a po jeho vykvasení vznikne suché víno. Vzhľadom na zemepisnú polohu je to víno dosť kyslé, nevýraznej chute a má malý obsah alkoholu. Víno sa potom naleje do hrubostenných fliaš, pridajú sa kvasinky a cukor, fľaša sa zazátkuje korunkovým uzáverom ako pivo a obsah sa nechá prekvasiť. Kvasinky spotrebujú všetok cukor, ako medziprodukt vznikne alkohol a kysličník uhličitý. Kvasinky umrú a usadia sa na dne fľaše. V ďalšom procese ide o to, ako ten zákal dostať von z fľaše. Fľaša sa postaví naležato do stojana, kde kvasinky spadnú na bok fľaše. Postupným pomalým otáčaním a naklánaním do zvislej polohy sa podarí kvasinky striasť až na vnútornú stranu uzáveru. V tomto momente sa hrdlo fľaše zamrazí v slanej vode, kvasinky sa prilepia k zátke, ktorá sa otvorí a vyhodí aj s kvasinkami. Do fľaše na doleje za vyšplechnuté množstvo vína zmes cukru s alkoholom - tzv. expedičný likér. Táto zmes určuje sladkosť finálneho šampanského. Pridá sa korková zátka zaistená drôtom a je hotovo.

Dnešné typické šampanské sú suché (Brut), ale pred 100 rokmi to boli zvyčajne sladké vína dezerného charakteru, kde cukor išiel až do 300 gramov na liter. Súčasná paleta sladkosti je od veľmi suchých (Extra Brut), cez suché (Brut), ďalej Extra Dry, Sec, Demi-Sec, až po úplne sladké Doux s 50 gramami cukru.

Netypické

Okrem delenia podľa obsahu cukru sa vyskytuje niekoľko rôznych štýlov šampanského. Hlavná produkcia sa dnes sústreďuje na neročníkové Brut šampanské. Okrem toho možno nájsť zaujímavé vína ako Blanc de Blanc, kde sa na výrobu šampanského použilo iba biele hrozno, teda najčastejšie chardonnay. Pekná rarita je Blanc de Noir - biele šumivé víno z čisto červených odrôd hrozna, teda najčastejšie pinot noir. Treba spomenúť, že okrem bielej farby šampanské existuje aj ako ružové (Rosé), avšak v žiadnom prípade nie červené.

Ako som už konštatoval, vyše dvesto rokov sa vína na výrobu šampanského miešajú, aby sa dosiahla vyrovnaná kvalita. Miešajú sa odrody hrozna, rôzne vinohrady, ročníky. Ale keď sa vydarí rok, vyrábajú sa ročníkové šampanské, ktoré sú trieda sama o sebe a ich ceny odrážajú výnimočnosť produktu. Napriek tomu, že sa šampanské zvykne kupovať na slávnostné príležitosť a piť hneď po nákupe, zrecí potenciál týchto vín je veľký. Aj neročníkové šampanské má schopnosť zrieť 10 rokov v pivnici.

 

Anémia a víno

20.11.2017 Anémia je spôsobená nedostatkom železa v tele, ktoré sa dá v miernejších prípadoch jednoducho doplniť vhodnou stravou. Najjednoduchšie lekárske doporučenie je, že si treba dať slušný hovädzí steak, ktorý zabezpečí dostatok kovu a aj vitamín B12 ako jeho transportér.

Čítajte ďalej

 

Vína z Juhoafrickej rebubliky

Vinohradníctvo má v Južnej Afrike dlhú históriu, najstaršia vinárska farma tu existuje od roku 1685. História ešte neznamená automaticky kvalitu, ale aj táto revolúcia sa udiala a za posledných 20 rokov sa juhoafrické vína hlásia o popredné miesta na svetových trhoch.

Čítajte ďalej

 

Weinviertel

Najväčšia rakúska vinohradnícka oblasť s 13 tisíc hektármi vinohradov sa nachádza hneď a našimi humnami, na sever od Viedne, na juh od Moravy a na západ od Záhoria.

Čítajte ďalej